Predátor je živočích, ktorý sa živí dravým spôsobom – lovom. Zvyčajne pradie ako mačiatko v chládku akéhosi stromu, ale keď je hladný, okamžite sa mení na hrôzostrašného leva! Vytasí pazúry, zatrasie hlavou a zrúkne tak silne, že i chládok spod stromu ufujazdí od strachu.
Aj keď väčšina predátorov žije ďaleko od Mišovej ulice – v tropických pralesoch, možno ich stretnúť všade. Íha!
Napríklad taká sova, ba dokonca i pavúk sú tiež predátormi.
Spája ich fakt, že lovia len vtedy, keď im škŕka v bruchu. Prázdny žalúdok je dňom smútku predátorových obetí. Každá myška to dobre vie, preto sa skryje i do tej najmenšej diery.
Mišo, samozrejme, nie je myškou, Mišo je – predátor! Aj to nie obyčajný. Mišo je lovec lahôdok. Vždy, keď mu začne škŕkať v žalúdku, marhule hneď zoskakujú zo stromu, cukríky sa samy rozbalia a torta na seba ozlomkrky natiera čokoládový krém. Pohroma!
Tak to bolo i vtedy, keď dedko oslavoval tisíce narodeniny.
V kuchyni sa zjavili maškrty, ktoré tak pôvabne rozvoniavali, že Mišo okamžite vytasil pazúry a zatriasol hlavou.
– Lahôdky! – zhúkol, až sa sám seba zľakol.
Keď sa ubezpečil, že v kuchyni nie je nikto, vrhol sa na pochúťky ráznejšie než lev a začal nekontrolovane chrúmať všetko zo stola. Div divúci, že nezhltol i vlastnú pažravosť.
Toľko toho napchal do seba, že úplne znehybnel, až si nakoniec i zdriemol na stoličke.
Sníval, že pradie v tieni stromu v tropickom pralese, že marhuľové koláče tancujú na melódiu jahodovej zmrzliny a že sa makové buchty i vanilkový puding trasú dojatím.
Vtom do kuchyne vhupol otec. Keď zočil neporiadok, tak zreval, že sa predátor Mišo bleskurýchlo zmenil na myšku. Ozlomkrky začal hľadať myšaciu dieru, ale zistil, že s preplneným bachorom sa bežať nedá.
Hlavolamy:
– Je človek predátorom?
– Jedávajú dravce zmrzlinu?
– Kto je bylinožravec?
Napísal: Ján Žolnaj
Ilustroval: Ďula Šanta
