Nemohra

Nemohra je divadelné umenie bez použitia hlasu. Volá sa aj pantomíma. Herec, namiesto toho, aby hovoril, vyjadruje city výrazom tváre a pohybom. Ideálny spôsob pre tých, ktorí si nevedia zapamätať text. Ani len vetu.

Nemohru často vidieť i v cirkuse. Každý klaun ju ovláda. Potkne sa o vlastnú nohu a už je z toho divadielko.

Mišo klaunom, samozrejme, nie je. No hercom, to už áno. Keď boli so školou na divadelnom predstavení, všimol si, ako dievčence žmurkajú na hercov. Všetko mu bolo jasné – musí sa stať hercom!

Ihneď si kúpil tmavé okuliare. Zmenil účes a chôdzu. Vykračuje si gracióznejšie ako manekýn. Noha pred nohu. Zmenil si i hlas. Teraz rozpráva akoby cez nos:

– Tch, tch, tch…

Ešte jedna maličkosť a už je aj z neho celebrita.

Každý správny herec musí mať pri sebe krásku. Pravdaže, bude to Katka! A žiadna iná! Celá škola o tom musí vedieť. Ako inak?

Okamžite na chodbe zoskupil spolužiakov.

– Tch, tch, tch… – upravil si účes, – vidíte tam Katku?

Všetci sa pozreli tým smerom.

– Teraz môžete pozorovať, ako ju najpôvabnejší herec z našej školy okúzli svojím šarmom, – sebavedomo zdôraznil Mišo.

Pohol sa k nej, noha pred nohu. Celá trieda naňho uprela zrak. Kráčal graciózne. Avšak krok po kroku začal spomaľovať. Postupne zmenil i farbu tváre – do červena.

Keď už bol len kúsok od nej, Katka sa rázne otočila a zasyčala:

– Čo je?

– Cht, cht, cht… – Mišo stratil hlas a potkol sa o vlastnú nohu.

– Aaahahhaahaaa, – chodbou sa rozliehal rehot.

– Klaun! – zavrčala Katka a pohla sa do učebne.

– Hahhahhaa… krásna nemohra! – všetci spolužiaci tlieskali a zvonček oznamoval koniec prestávky.