Čivava

Dopočul sa huncút Mišo, že čarokrásna Katka dostala na narodeniny psíka, pôvodom vraj z Mexika. Takého malinkého, čo sa vmestí i do školskej tašky, azda najmenšieho na svete. Smiechota.

Psík sa volá Frňáčik a patrí k plemenu čivava. Viac sa podobá na myšku, ktorá šteká, ako na ozajstného psa.

Ten má Katku akože strážiť, keď pôjde na prechádzku po Mišovej ulici. A Mišova ulica, to sa vie – je Mišova ulica! On je tu cisárom, panovníkom, vládcom! Ani gaštan nesmie spadnúť zo stromu bez jeho povolenia.

Akým by to bol Mišo cisárom, ak by mu nejaký psík z Mexika, vysoký sotva pätnásť centimetrov, na vlastnej ulici prekážal, aby pred chalanmi šibalsky žmurkol na Katku? Veď Mišo sa nebojí ani zaspať do školy, keď rodičia nie sú doma.

Ajhľa, ide Katka. Špacíruje. Krok sem, krok tam. Vedľa nej, chvostom krúti – no, no, no – psík Frňáčik. Mišo sa ihneď postavil do tieňa gaštanového stromu. Keď prechádzali vedľa neho, skontroloval, či sa všetci kamaráti pozerajú, a najšibalskejšie, ako vedel, žmurkol na Katku.

Vtom sa Frňáčik rozbrechal tak silno, tak hrôzostrašne, až začali gaštany aj bez povolenia padať Mišovi na hlavu!

– Ajajáááj, pomóc, pomóóóc! – rozplakal sa Mišo a ozlomkrky sa dal do behu.

– Hahahaha, – smiala sa mu azda celá ulica.

– Veď Mišo sa bojí obyčajnej čivavy! Aaahahhhahhaa!

– Čivava! – zvonilo mu v ušiach, kým Frňáčik i naďalej krútil chvostom – no, no, no.