Lovec asteroidov

– Vieš o tom, že existujú lietajúce kamene? – opýtal sa Mišo spolužiaka Paľa.

– Sú velikánske ako trojposchodová budova.

– Hahaha! – vysmieval sa mu Paľo.

– Kamene veľké ako budova a lietajú? No určite! Hahaha! Mám ich doma za vrece!

– Sú to kamene, ktoré sa plavia vesmírom! Obiehajú okolo Slnka. Volajú sa asteroidy! – nedal sa Mišo.

– Ak by náhodou asteroid spadol na Zem, bola by to taká pohroma, že by o tom písali aj mimozemšťania vo svojej dennej tlači.

Paľo sa trochu znepokojil. Čo ak je to naozaj pravda?

– Počkaj, uvidíš! Ja som lovec asteroidov, – povedal Mišo víťazoslávne.

– Pozri sa! Mám zvláštny prístroj, cez ktorý ľahko spozorujem akékoľvek nebeské teleso!

Mišo ukázal Paľovi lupu, ktorú dedko používa na čítanie. Ihneď ju nasmeroval k oknu. Prižmúril oko, dôkladne sa cez ňu pozeral a zrazu zakričal.

– Asteroid!

– Pomóc! Pomóc! Koniec sveta! – Paľo začal okamžite vrieskať a bleskurýchlo vypálil von z učebne.

– Hahaha, – zasmial sa Mišo. – Iba žartujem! Ty si ale bojko!

Vtom sa dvere na učebni rázne otvorili. Mišo sa hneď otočil a pozrel cez lupu. Uvidel v nej triednu učiteľku, velikánsku ako trojposchodová budova, ktorá sa valila k nemu.

– Asteroid! – zhíkol pobláznene a zutekal k tabuli.

– Výborne! Keď si už pri tabuli, prečítaš nám nahlas domácu úlohu, – povedala triedna.

Mišovi náhle ovisol nos a lupa mu spadla na zem. Uvedomil si, že domácu úlohu akosi… nenapísal. To bude pohroma, o ktorej sa dozvedia aj mimozemšťania!