Nemohra je divadelné umenie bez použitia hlasu. Volá sa aj pantomíma. Herec, namiesto toho, aby hovoril, vyjadruje city výrazom tváre a pohybom. Ideálny spôsob pre tých, ktorí si nevedia zapamätať text. Ani len vetu.
Nemohru často vidieť i v cirkuse. Každý klaun ju ovláda. Potkne sa o vlastnú nohu a už je z toho divadielko.
Mišo klaunom, samozrejme, nie je. No hercom, to už áno. Keď boli so školou na divadelnom predstavení, všimol si, ako dievčence žmurkajú na hercov. Všetko mu bolo jasné – musí sa stať hercom!
Ihneď si kúpil tmavé okuliare. Zmenil účes a chôdzu. Vykračuje si gracióznejšie ako manekýn. Noha pred nohu. Zmenil si i hlas. Teraz rozpráva akoby cez nos:
– Tch, tch, tch…
Ešte jedna maličkosť a už je aj z neho celebrita.
Každý správny herec musí mať pri sebe krásku. Pravdaže, bude to Katka! A žiadna iná! Celá škola o tom musí vedieť. Ako inak?
Okamžite na chodbe zoskupil spolužiakov.
– Tch, tch, tch… – upravil si účes, – vidíte tam Katku?
Všetci sa pozreli tým smerom.
– Teraz môžete pozorovať, ako ju najpôvabnejší herec z našej školy okúzli svojím šarmom, – sebavedomo zdôraznil Mišo.
Pohol sa k nej, noha pred nohu. Celá trieda naňho uprela zrak. Kráčal graciózne. Avšak krok po kroku začal spomaľovať. Postupne zmenil i farbu tváre – do červena.
Keď už bol len kúsok od nej, Katka sa rázne otočila a zasyčala:
– Čo je?
– Cht, cht, cht… – Mišo stratil hlas a potkol sa o vlastnú nohu.
– Aaahahhaahaaa, – chodbou sa rozliehal rehot.
– Klaun! – zavrčala Katka a pohla sa do učebne.
– Hahhahhaa… krásna nemohra! – všetci spolužiaci tlieskali a zvonček oznamoval koniec prestávky.
Hlavolamy:
– Čo je opakom nemohry?
– Jestvuje nemohra i vo filme?
– Kto je váš obľúbený herec?
Napísal: Ján Žolnaj
Ilustroval: Ďula Šanta
