Mišov otec sa rozhodol olíčiť kuchyňu – hneď, ako mu to rozkázala Mišova matka. S nevídanou radosťou zložil nedočítané noviny a začal ich mrzuto prevracať, húžvať a krkvať, až sa z nich stala papierová čiapka podobajúca sa loďke. Nastokol si ju na hlavu a zazrel na Miša, ktorý obskakoval okolo neho:
– Zázrak! Mágia! Ako si urobil tú čiapku? – vyzvedal sa Mišo udivene.
– To je origami. Staré japonské umenie skladania papiera.
– Origami? – nemohol sa vynačudovať Mišo.
– Ide o umenie tvarovania papiera rôznym skladaním a prehýbaním. Legenda hovorí, že každému, kto poskladá tisíc papierových žeriavov do venca, sa splní jedno želanie.
– Nádhera! Poďme urobiť taký venček. Splní sa nám želanie!
Mišo sa už videl, ako celý deň pozerá kreslené filmy.
– Hm, to vôbec nie je zlý nápad, – otec lenivo zívol, keď si predstavil, ako drieme v kresle, kým čaká na obed.
Okamžite sa dali do roboty. Bežali hore-dolu po dome, až kým nezhromaždili azda všetky noviny a papiere, čo v ňom boli. V strede kuchyne vyrástol ozajstný papierový vrch. Mišo dokonca priniesol i školské knihy, ale otec iba pohrozil prstom.
Nadšene trhali papiere a rozhadzovali ich všade dookola. Potom ich skladali, prevracali, húžvali a krkvali ako šialení. Zrazu sa dvere rázne otvorili a do kuchyne sa vrútila matka. Keď zočila neporiadok, skoro ju porazilo.
– A toto je čo? – schňapla papierový venček.
Mišo a otec stáli v pozore.
– Chcem, aby tento neporiadok okamžite zmizol a aby kuchyňa bola olíčená, kým sa vrátim z manikúry! – otočila sa a prudko vyrazila von.
Otec nevoľky urobil ešte jednu papierovú čiapku a podal ju Mišovi:
– Legenda je predsa len pravdivá…
Hlavolamy:
– Čo je to legenda?
– Viete urobiť papierovú loďku?
– Kde sa nachádza Japónsko?
Napísal: Ján Žolnaj
Ilustroval: Ďula Šanta
